V týchto dňoch si pripomínam dvadsiate výročie vydania mojej knižnej prvotiny "Himalájske sny". V máji 2004 bola pokrstená v žilinskom kníhkupectve Pantha rhei. Sú v nej opísané zážitky z dvoch ciest do nepálskych Himalájí v rokoch 2000 a 2002. Vtedy som vôbec netušil, že moja literárna aktivita bude opäť pokračovať po dlhých rokoch. Pri písaní ďalších titulov mi veľkou mierou pomohli roky strávené doma pri nezmyselných opatreniach tej "najsprávnejšej vlády plnej odborníkov", ktorí doma pozatvárali obyvateľstvo s rôznymi zákazmi a príkazmi. Naozaj roky 2020 a 2021 mi v tom pomohli. Človek sa čuduje, kde som po dlhých rokoch od absolvovaných "výletov" bral všetky tie informácie z kopcov od Pyrenejí na západe až po Kamčatku na východe. V hlave sa mi vybavovali všetky tie, niekedy až podrobnosti či detaily. Samozrejme k opisu túr či iných zážitkov k tomu patrili aj informácie pre čitateľa z histórie či kultúry navštívených krajín. V každom diele je prirodzene množstvo obrázkov, dovolím si tvrdiť, z deväťdesiatich percent môjho autorstva. A sú to doslova stovky záberov. To, že nápad z písaním kníh som dostal po viac ako pätnástich rokoch od vydania prvotiny, mi predurčila skutočnosť, že jednotlivé tituly nevyšli v poradí podľa rokov, v ktorých som cesty absolvoval, ale podľa... Vlastne ani neviem čoho. Podstatné je, že vyšli. Vrcholom doterajšej literárnej činnosti je samozrejme posledné "veľdielo" tetralógie s hlavným titulom "Akočriepky". Ale to je až v závere tejto "knižnice".
Mimochodom, viete čo je vlastne knižnica? Dnešná "umelá inteligencia" uvádza, že je to organizovaná zbierka kníh, určená na priame používanie čitateľom, alebo kultúrna inštitúcia, ktorá organizuje spoločenské využívanie tlačených a rukopisných materiálov i ostatných hmotných zdrojov/nositeľov poznatkov a informácií. A navyše je kultúrnou, vzdelávacou a informačnou ustanovizňou, navyše aj systematicky usporiadanou zbierkou kníh a iných nosičov informácii, ktoré sú určené na využívanie spoločnosťou s cieľom uspokojovať ich (informačné, vzdelávacie a rekreačné) potreby, ale aj budovou či miestnosťou, kde sa takáto zbierka nachádza. lenže údaje umelej inteligencie nereagujú na reálny život. V mojom prípade je "knižnicou" spoločenské zariadenie, kde sa pod vedením skúsených someliérov v realite konzumujú výrobky slovenských vinárskych firiem. Samozrejme s programom tematických edícií knižnice...
Himalájske sny - máj 2004
Druhým titulom, ktorý prišiel na rad sa stal opis treku z východného Nepálu, "Kangchenjunga - Päť pokladníc snehu" absolvovaného na jar 2007. Zaujímavosťou tejto knihy je aj jej príloha, DVD s filmom, ktorý som na jeseň 2007 spracoval. Má 174 strán textu.
Kangchenjunga - máj 2020
Tretie pokračovanie literárnej činnosti tvorí "cestopis" "Langtang Himal", čo je oblasťs vrcholmi nad sedemtisíc metrov nadmorskej výšky ležiaca na sever od nepálskeho hlavného mesta Káthmandú. Tu som bol na jar 2019, čo bola aj moja zatiaľ posledná, teda piata himalájska cesta. Má 88 strán textu.
Langtang Himal - august 2020
Ďalším, teda štvrtým pokračovaním spisovateľskej kariéry sa stala kniha s názvom "Pod strechou sveta". Tento názov si prisvojujú autori rôznych literárnych príspevkov. Čo je vlastne "Strecha sveta"? Je ich v realite viac. Niekde uvádzajú ako Strechu sveta pohorie Pamír so svojim platóm vo východnej časti od Pamír highway s priemernou výškou štyritisíc metrov nad morom. Ďalšia možnosť použitia tohto názvu je v spojení s tibetskou náhronou plošinou, kde je priemerná ročná teplota pod bodom mrazu. Z hľadiska horolezeckého poňatia názov Strecha sveta má vrcholová časť v severnej stene Cima Ovest v oblasti Tre Cime di Lavaredo v talianskych Dolomitoch. Určitou zaujímavosťou, že táto je jedinou, ktorá opisuje trek z pohľadu dvoch autorov, Pavla Andrisa (účastníka nášho treku) a mňa. Na 115 stranách sme, myslím si, že celkom vierohodne, opísali všetky tie na treku prežité slasti a strasti.
Pod strechou sveta (Top of The world) - november 2020
Piatou v poradí je kniha Pyreneje, v ktorej opisujem celkovo šesť návštev tohto zaujímavého a nádherného francúzsko-španielsko-andorrského pohoria. 180 strán zachycuje úspešné, ale aj neúspešné výstupy v oblasti najvyšších miestnych kopcov s nezabudnuteľným a najvyšším pyrenejským španielskym Pico de Aneto (3 404 m) a andorrským Pic de Coma Pedrosa (2 92 m).
Pyreneje - jún 2022
Po vydaní predošlej knihy prišla na rad tak trochu iná "parketa". Podotýkam, že trek sa konal v lete 2019, teda ešte dávno pred rusko-ukrajinským konfliktom. Celú akciu som začal tvoriť ihneď po návrate, no dopisoval som ju ešte začiatkom roku 2023. Cesta na ruskú Kamčatku sa stala mojou doposiaľ najvzdialenejšou od Slovenska. Zhruba desaťtisíc kilometrov dlhá cesta na Ďaleký východ, odkiaľ návštevník akoby kameňom dohodil cez Pacifik na americkú Aljašku. Áno, "Здесь начинается Россия". To je slogan, ktorý uvidíte hneď pri pristátí na letisku Petropavlovsk-Kamčatskij. Na 62 stranách sa dočítate o zaujímavej a dokonale divokej prírode s medveďmi, lososmi a miliónmi dotieravých komárov, ale aj nádhernými, mnohokrát činnými, vulkánmi.
Kamčatka (Tu sa začína Rusko) - február 2023
Asi rok a pol mi trvala úprava a dopĺňanie informácií o mojom veľkom projekte. Na počiatku bola myšlienka napísať akýsi rozbor mojich horských aktivít v uplynulých rokoch prežitých na slovenských kopcoch. Keď sa v myšlienkach vrátim dlhé roky späť, na moje pokusy o vysokohorskú turistiku, zastavím sa pri čísle tridsať. Veru áno, v roku 1994, teda na človeka už pomerne v zrelom veku, štyridsiatichtroch rokov, na rozdiel od dnešných horských "junáčikov", som začínal bližšie a podrobnejšie spoznávať horské prostredie. Tak ako ma o niekoľko rokov neskôr "pohltili" Nepál a Himaláje, tak to bolo vtedy s Vysokými Tatrami. Ostatné slovenské pohoria len tak "paberkovali". Neskôr som tvrdil, že Vysoké Tatry sa mi doslova stali druhým domovom. Naozaj som tam ročne trávieval množstvo dní. Nie som už taký detailista, aby som tie dni zrátal, ale bolo ich veľa. Víkendy, dovolenky, dokonca liečebné pobyty ma utvrdzovali, že som sa na "staré" kolená správne rozhodol. Tak ako pred časom spomenul slovenský filmár, cestovateľ a dobrodruh Paľo Barabáš, v horách spoznáš naozaj akúsi slobodu. Pozor, ale nie tú, ktorú na Slovensku propagujú v posledných rokoch tí všakovakí liberálni demokrati či čo to je za... Ďalej týchto neriešim... Takže, keď som začal tvoriť riadky o tatranských pobytoch, tak som si pomyslel, že by obsah mohol byť aj na vydanie dvoch kníh. Veru, kruto som sa mýlil. Priznám sa, že úvody ku každej knihe som trikrát musel zmeniť. Napísané texty boli tak rozsiahle, že dva diely boli málo. Pribudol tretí a neskôr aj štvrtý. Mohol by som v písaní pokračovať aj ďalej, ale tatranskú tému som radšej ukončil. Tak ako ten "Červený kamzík".
Takže v júli 2023 som "hodil" do sveta titul "Akočriepky". Prvú knihu s podtitulom "Príbehy Červeného kamzíka". 178 strán zmapovalo moje chvíle prežité v lone tatranskej prírody od pamätného roku 1985, kedy som tam strávil prvú rodinnú dovolenku aj s malým synom Braňom. Prvý diel Akočriepkov som ukončil pamätným prechodom troch dolín, troch sediel a troch chát v roku 1997.
Akočriepky (Príbehy Červeného kamzíka) - júl 2023
Pár mesiacov po vydaní prvého dielu Akočriepkov som priebežne pracoval na druhom pokračovaní, tentoraz s podtitulom "S batohom po Tatrách". Na 129 stranách som tu opísal zážitky prežité v rokoch 1997 až 2002. Určite som sa dosť podrobne venoval prvej kapitole pojednávajúcej o filme Medená veža. Tá sa stala mojim naozaj srdcovým momentom. Nielen preto, že tento film považujem za ozajstný skvost slovenskej kinematografie 20. storočia. Samozrejme je to môj názor. Veď žijeme (vraj) v demokracii). Takže... Podľa výhradne kladných názorov na tento príspevok tento považujem za akýsi "vrchol" tatranských spomienok..
Akočriepky 2 (S batohom po Tatrách) - september 2023
Na jeseň 2023 som už začínal zvažovať o treťom pokračovaní Akočriepkov. Ako som už predtým spomenul, tak napísané texty presahovali rozsah dvoch kníh, takže som sa odhodlal pre tretie pokračovanie. Veru, ani to nebolo nič mimoriadne. Nápady so spomienkami na prežité "srandičky" na kopcoch sa stále viac a viac vynárali v hlave seniora. To mám také šťastie, že zatiaľ som sa, našťastie, nestretol s doktorom. Už ani si nepamätám na jeho priezvisko... Žeby Alzheimer? Naozaj ten Germán, ktorý obťažuje seniorov? Pred chvíľou som si "vygúglil", kto to vlastne bol. Nič veľké. Vraj bol majiteľom personálnej choroby. Viete si predstaviť, žeby som mal svoju vlastnú chorobu, ktorú by nazývali "Nágelova". Lojzo, tak sa nemecký pán doktor volal, čosika podobné vynašiel. Neskôr Zorka Kolínska, pomerne slávna slovenská herečka a speváčka naspievala hit Zabúdaj, zabúdaj s textom Kamila Peteraja. Predpokladám, že nikto z nich nemal s nemeckým Lojzom nič spoločné. A ešte pre neinformovaných... Alzheimerova choroba je progresívna porucha mozgu, pri ktorej mozog postupne degeneruje. Najčastejšie sa objavuje u ľudí vo veku nad 65 rokov. V priebehu ochorenia degenerujú určité oblasti mozgu, čo vyúsťuje do straty mozgových buniek a poruchy funkcie týchto oblastí. Ale ako dnes vieme, degenerácia mozgu dnes postihuje v poslednom čase aj podstatne vekovo nižšie ročníky, najmä v politických kruhoch. Takže v tomto treťom dieli som sa venoval "akočriepkovským" realitám v rokoch 2004-2006. Časovo pomerne krátke obdobie, ale s dosť akčnými akciami. Takže...
Akočriepky 3 (Kamzík tu ešte stále chodí) - august 2023
A toto je konečná realita. Marec 2024, mesiac knihy a dvadsať rokov po vydaní himalájskej prvotiny "Himalájske sny" som vyprodukoval desiaty literárny titul a v poradí štvrtý titul "Akočriepkov". Keď som premýšľal nad podtitulom, nič lepšie mi nenapadlo, len si spomenúť na tie moje "kozľacie" túry v Tatrách. Veru áno, spomenúť "Rupicapra rupicapra" v tých nezapomenuteľných červených kraťasoch a tričkách. Červený kamzík si splnil všetky tie svoje sny. V Tatrách či Himalájach a odišiel naozaj do "húštiny". Koniec kamzíka v Tatrách sa stal realitou. 145 strán textu aj so superepilógom a záverečnou derniérou uzatvorili tatranskú tetralógiu.
Akočriepky 4 (Koniec Kamzíka v Tatrách) - marec 2024
Pre čitateľana záver prezdradím niečo o ďalšej pisateľskej aktivite. V tchto dňoch či týždňoch pracujem na mnou obľúbenej talianskej destinácii Dolomít. Chce to však ešte trochu viac času. Najmä z hľadiska fotodokumentácie. Takže...