Ako už tradične „krstím“ moje literárny skvosty, tak aj predposledný výtvor sa dočkal toho obradu. Na rad prišli "Dolomity 1“. Tentoraz som opäť zvolil netradičné miesto krstu. Síce Dolomity a Baskicko nemajú so sebou nič spoločné, ale zvolil som si ich pre tento akt. V prvej polovici júla v rámci zájazdu s poznávacím zameraním západnej časti Pyrenejí v severnom Španielsku, konkrétne v Baskicku a v juhozápadnom Francúzsku. Na programe boli návštevy pamätných miest a historických pamiatok vo francúzskych departementoch a regiónoch Atlantiques-Pyrénées, Auvergne, Gironde, Landes, Nouvelle Aquitaine a španielskeho Baskicka, čo je autonómne spoločenstvo na severe Španielska, medzi Pyrenejami a Biskajským zálivom. V rámci necelých dvoch týždňov som absolvoval návštevy miest mnohých francúzskych a baskických pamiatok. Vyberám niektoré z nich: Paray–le–Monial, Agen, Aramits, Roncesvalles, Pamplona, Logroňo, Burgos, Bilbao, Gaztelugatxe, Guernica, San Sebastian, Bordeaux, Dune du Pilat, La Rochelle a Orleáns. Práve mesto Guernica, známe Picassovým obrazom „Guernica“ sa stalo svedkom krstu mojej novej knihy. Teda spomienok na prežité zážitky v rámci mnohých ciest v talianskych Dolomitoch. Nakoľko som vytvoril písomný materiál, ktorý množstvom napísaných strán presahoval obsah jednej knihy, tak na svete je aj pokračovanie pod titulom „Dolomity 2“. O mieste krstu tohto diela už mám predstavu a opäť to nebude „doma“. Guernica je obraz Pabla Picassa, inšpirovaný svedectvom kubistického a surrealistického maliara pri bombardovaní španielskeho mesta Guernica nacistickým Nemeckom 26. apríla 1937. Vtedajší vzdušný útok zničil celé mestá a zabil veľké množstvo ľudí. Španielsko sa nachádzalo vo víre občianskej vojny, v ktorej na jednej strane stáli socialisti a komunisti, nazývaní aj ako skupina republikánov, a na strane druhej povstalci, ktorí sami seba nazývali nacionalistami, na čele s generálom Francom. Sever Španielska patril v tomto období nacionalistom, okrem malého „ostrova“ republikánov, ktorý sa nachádzal v oblasti Astúrie, Santandera a Baskicka. Táto časť krajiny bola pre Franca strategicky oveľa dostupnejšia ako takmer zvyšná polovica neokupovaného územia Španielska a preto najprv postupoval sem. Mnohým toto veľké plátno stelesňuje nehumánnosť, brutalitu a zúfalstvo vojny. Maľovanie obrazu bolo zachytené sériou fotografií Picassovou najznámejšou milenkou, Dorou Maar. ktorá bola sama uznávanou umelkyňou. Picasso obraz namaľoval pre španielsky pavilón svetovej výstavy EXPO v Paríži, ktorá sa konala v rovnakom roku. Picasso svoje prvé náčrty tohto diela začal tvoriť hneď prvého mája, presne deň po tom, ako bola vo francúzskej tlači publikovaná správa o bombardovaní Gerniky. Odzrkadľuje v prvom rade hrôzy vojny, no súčasne je na jednej strane univerzálnym symbolom bezbrannosti civilného obyvateľstva v časoch modernej vojny, a na strane druhej volá po dosiahnutí mieru. Aj keď obraz nezobrazuje žiadny konkrétny odkaz na bombardovanie mesta ani na španielsku občiansku vojnu, jeho symbolika je jednoznačná. Picasso použil len dve farby, bielu a čiernu a odtiene sivej. Je tam zobrazený umierajúci kôň, horiaci dom, padlý vojak, kričiaca žena a mŕtve dieťa. Svojim významom sa jedná o monumentálne dielo. Veď obraz má obrovské rozmery, na dĺžku 777 centimetrov a výšku 349 centimetrov. Z toho dôvodu si musel maliar v Paríži prenajať mimoriadne veľký ateliér. Celé dielo vytvoril za jeden mesiac. Svoje dielo Picasso umiestnil do newyorského MoMA (Museum of Modern Art) s dodatkom, že do Španielska sa môže vrátiť len vtedy, keď bude v krajine sloboda a demokracia. Stalo sa tak v roku 1981, päť rokov po smrti diktátora Franca, kedy bolo dielo prevezené do Museo del Prado v Madride, od roku 1992 sa nachádza o pár stoviek metrov ďalej, v Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía. Pri návšteve tohto baskického mestečka som v príručnom batohu, okrem drobností, nosil aj spomínanú knihu s cieľom zhotoviť akt akéhosi „krstu“. Pred pamätným Picassovým „obrazom“. Ale samozrejme nie pred originálom. V Guernike majú totiž umiestnenú repliku Picassovho múru, neďaleko kostola Iglésia Santa María, ktorý sa nachádza na jednej z ulíc, Domu baskických generálnych rád a Stromu Gerniky, ktorým je dub, symbol Baskov, pod ktorým Generálne rady (Casa de las Juntas) zasadali už v stredoveku. Nakoľko sme tam prišli okolo deviatej ráno, tak prakticky všetky obchody, ale aj informačná kancelária boli zatvorené. Po krátkom chodení ulicami mesta som sa najprv dostal k záhrade so symbolickým dubom. Potom som prešiel uličkami okolo kostola a „objavil“ spomínaný múr. Totiž Picassov obraz tu majú inštalovaný na betónovom múre od roku 1997, na šesťdesiate výročie bombardovania vo vyhotovení akýchsi „fotografických“ dlaždíc v podobe akoby „puzzle“. Pod touto reprodukciou je umiestnený nápis, ktorý stelesňuje túžbu obyvateľov vidieť tento obraz vystavený v meste, ktoré inšpirovalo jeho tvorcu: Gerniku. Doslovný preklad tohto nápisu je: „Guernica“ v Gernike. V čase, keď som stál pred tou veľkolepou Picassovou replikou obrazu, v mojej blízkosti sa nenachádzal ani jeden živý tvor. Chvíľu som sedel na jednej z dvoch betónových lavíc a čakal držiac v jednej ruke fotoaparát a v druhej knihu. Po chvíli sa objavili starší manželia s dospelým synom komunikujúci po anglicky. Po chvíli čakania som ich oslovil s prosbou o zhotovenie fotodokumentu. Mladík veľmi skoro pochopil, o čo mi ide. Takže na pamiatku mám obrázok s obrazom, ale aj s knihou v rukách. Dodatočne som urobil detailný záber knihy opretej o múr. Tak, vyšlo to. Baskovia by sa určite potešili, že ich „pomník“ sa stal svedkom Slováka, ktorý si zaumienil svoj literárny výtvor „pokrstiť“ v Euskadi (Baskicku).
Guernica - Piccasov múr
Guernica - krst knihy
Guernica - krst knihy