Ahojte, po čase som tu opäť. V auguste som strávil desať dní v Andorre... Veru, absolvoval som v poradí už môj šiesty andorrský pobyt. Oraz od tých predošlých, strávených v údolí Nord Valíra, v obci El Serrat (1 630 m), tak teraz v podstatne v inom. V hlavnej časti miništátu, ktorá sa nazýva Orient Valíra, čiže Východné údolie. To sa tiahne od francúzsko-andorrskej hranice na východe od sedla Pas de la Casa na západ až po hlavné mesto Andorra la Vella údolím, ktorým preteká rieka Valíra. Horská dedinka El Tarter (1 700 m), známa zo zimných lyžiarskych ženských disciplín Svetového pohárov v zjazdovom lyžovaní. V rámci zájazdu, v tomto roku už v poradí štvrtom (Srí Lanka, Madagaskar a Španielske Baskicko s juhozápadným Francúzskom). V rámci tohto pobytu som si naplánoval aj krst ďalšej mojej literárnej samizdatovej prvotiny. „Dolomity 2“. Tento, v poradí už dvanásty literárny počin, som viezol do andorrských Pyrenejí s cieľom „krstného aktu“ na neobyčajnom mieste. Po tohtoročných „krstoch“ na Srí Lanke, Madagaskare či Baskickej Guernike som zvolil niečo... Taktiež neobvyklé. V Andorre sa nachádza nová turistická atrakcia. Tibetský lanový most. „Pont Tibetà“ alebo „Tibetan bridge“, ktorý sa stal svedkom môjho krstu poslednej literárnej publikácie „Dolomity 2“. Most sa nachádza nad obcou Canillo (1 531 m) je jednou z najpôsobivejších turistických atrakcií v Pyrenejach. Pôsobivá minimalistická stavba sa nachádza v údolí Vall del Riu. Jeho vstupná časť „Armiana side“ leží v nadmorskej výške vo výške 1875 m, druhá strana „Coll de la Lauba side“ vo výške 1 884 metrov. Je druhým najdlhším mostom na svete s dĺžkou 603 metrov, šírkou jeden meter a výškou až 158 metrov nad zemou. Svetové prvenstvo drží lanový most „Sky bridge 721“ ležiaci v Českej republike pri obci Dolní Morava v oblasti Kralického Sněžníka (1 423 m). Nástup na most je v nadmorskej výške 1 110 metrov, výstupná časť leží v nadmorskej výške 1 116 metrov. Celková dĺžka mosta je 721 metrov a hĺbkou síce „len“ 95 metrov nad zemou. „Tibetan bridge“ sa nachádza na jednom z najkrajších prírodných miest v Andorrskom kniežatstve. Prístup k mostu je možný autobusom z dediny Canillo alebo z parkoviska pri vyhliadke „Roc del Quer“. Od autobusovej zastávky „Tibetan Bridge“ na začiatok mosta je potrebné prejsť deväťsto metrov dlhou cestou s nádhernými výhľadmi na centrálne údolie farnosti Canillo a hory, kde sa nachádzajú zjazdovky Grandvalíra. Za slnečného počasia som sa vydal po horskej a kamenistej ceste k mostu. Tiahlym stúpaním som sa asi po štvrťhodinovej chôdzi dostal k vstupnému areálu. Tu začína monumentálna stavba lanového mosta. Práve odtiaľto je nádherný pohľad na celý most. Vytiahol som knihu „Akočriepky-4“ a poprosil miestnu biletárku, aby ma s knihou a s pozadím mosta vyfotila. Bude dokument do „análov“. Určite tým nemyslím časť ľudského tela... Vydal som sa na cestu po moste. Pred mnou kráčalo niekoľko ďalších návštevníkov. Most sa mierne hojdal, ale bočné stabilizačné kovové laná nedovolili väčší pohyb. Spomenul som si na moje dávne návštevy Himalájí a tam umiestnené lanové mosty... To sa ale s týmto ani nedá porovnať. Neustále som fotil kopce po ľavej, ale aj pravej strane. Tak ako som do polovice po moste klesal, tak od polovice už mierne stúpal hore. V polovici mosta bola pod mostom zavesená kovová konštrukcia. Jej zmysel som ale nepochopil. Miernym stúpaním som pokračoval až na druhú stranu, kde je postavený drevený prístrešok. Bol zatvorený. Ale slnečné počasie nikomu nevadilo, pretože na malom priestranstve postávalo a fotilo sa niekoľko návštevníkov. Vyrábali si „selfíčka“. Podobne som aj ja zvečnil knihu s mostom. Naozaj výhľad bol pekným zážitkom s pozadím kopcov Grandvalíry. Po chvíli som sa vrátil na most a šliapal po kovovej konštrukcii opäť na druhú stranu. Lenže ako čas pokročil, návštevníci pribúdali, takže som bol rád, že som sem prišiel prvým autobusom. Pri „vrátnici“ som požiadal manželov o vyfotenie s knihou. Ďalší „krst“ v prírode. Dokument pre túto stránku. Potom som už kráčal späť k zastávke autobusu. Vyšlo mi to takmer na sekundu. Prišiel autobus a pokračoval som ďalej k druhej miestnej atrakcii. Reku, aj tu sa zvečním s knihou. Autobus zastavil na parkovisku a bolo potrebné prejsť asi štyristo metrov po asfaltovej ceste. Vyhliadka „Mirador Roc del Quer“ leží asi štyri kilometre na západ od mosta. Panoramatické výhľady sú naozaj nezabudnuteľné. Vyhliadka je vlastne dvadsať metrov dlhý chodník, z čoho je osem metrov na skale a ďalších dvanásť zavesených vo „vzduchu“ nad údolím.. V podlahe je niekoľko štvorcových presklených otvorov, takže pod sebou vidíte päťsto metrov hlbokú skalnú stenu. Lenže môj úmysel fotiť sa s knihou som hneď zamietol. Totiž postávalo tam niekoľko desiatok návštevníkov a bol som rád, že som aspoň na chvíľu prešiel k zábradliu. Pod ním sedí socha akéhosi človiečika. Neviem čo mala predstavovať. Ale pohľady dole boli naozaj impozantné. Dedinka Canillo stála učupená v poriadnej hĺbke. Ľudí neustále pribúdalo, takže som sa radšej vrátil na parkovisko a počkal na autobus, ktorým som sa odviezol späť do Canillo. Úlohu, pokrstiť zatiaľ môj posledný literárny výtvor, „Dolomity-2“, som teda splnil.
„Pont Tibetà“ - "Tibetan bridge"
„Mirador Roc del Quer“