Máme Vianoce, dnes konkrétne prvý sviatok, čiže pre kresťanov narodenie Ježiša K. Tradičné sviatky sú tu..., ktoré osobne nemusím... Počasie na Slovensku sa zrejme na protest detí, ktoré sa radujú z absencie návštev školy, konajú v bielom šate, teda aspoň na Severnom Slovensku. Včerajší Štedrý deň som prežil v duchu myšlienky, že to bol v poradí už poriadne jubilejný, aj keď terajšieho Ježiška sme my, deti ľudovej demokracie a socializme volali Dedo Mráz. Okrem zarytých „k......“, to vtedy nikomu nevadilo. Radovali sme sa z jedličky, ktorá bola v skutočnosti smrekom, ozdobeného salónkami, sklenými ozdobami, voskovými sviečkami, prskavkami a tí "majetnejší" mali aj čokoládové kolekcie. Kapustnica, kapor so šalátom, „pupáky“ či akási pastierska večera boli vyvrcholením celodenného pôstu, kedy nielen nám deťom, bola odopieraná strava, aby sme vraj večer uvideli „zlaté prasa“. Bohužiaľ, za dlhé roky života som sa s takým zvieraťom nestretol. Teda na Vianoce. Mimo nich ich máme okolo seba stovky či tisíce. Akurát je tam rozdiel, že nie sú zlaté. Na margo týchto zvierat prezradím jednu informáciu, že pri niekoľkých návštevách Švajčiarska sa na žiadnych alpských lúkach nepásli fialové kravy!!! Takže aj s tou "Milkou" je to akési čudné. Prípadne, čo také Mozartove gule? Ale tie nechám pre antidiabetikov... Toto všetko sa našim potomkom alebo prapotomkom ani nezdá. Pre nich je podstatný mobil najnovšej vymoženosti techniky, šikovné prsty a desiatky aplikácií. My sme si prstami tak akurát vŕtali v nose a čakali až zazvoní zvonček, čo bolo znamenie, že pod stromčekom nájdeme drevené či plechové autíčko, v tom lepšom prípade na zotrvačník či na kľúčik. Ale vrátim sa do reality týchto dní... Vďaka „štedrej“ finančnej podpore terajšieho ministra financií som si dovolil kúpiť pod stromček knihu. Ak to bude takto aj v blízkych rokoch pokračovať, tak postupne obnovím svoju knižnicu s knihami o horách. Fakt, dostať 50 eur ako „trinásty“ dôchodok je fantastické. Na rozdiel od neprispôsobivých občanov, ktorí fasujú o tristo eur viac... Veru, sme naozaj sociálny štát!!! A to nás čaká od januára „totálne“ zvýšenie dôchodkov o 1,3 percenta. Nesmierne sa tomu teším. Zrejme si o rok opäť nejakú knihu kúpim. Tentoraz ale nie o horách, ale odborné rady Trnavčana s témou ako čo najviac „vyj.....ť“ s dôchodcami samozrejme za spolupráce jeho „neobyčajných“ a „závislých ľudí a osobností. Alebo sa ešte ponúka v akcii Marxov Kapitál.
Priznám sa, že som zrejme po celý rok poslúchal rodičov (aj keď sú už dávno po smrti) a podstatné bolo, že mi Ježiško doniesol to, čom si vždy prial. Pod stromčekom som si našiel naozajstné dve knihy. Samozrejme s horskou tematikou. „Stratené vrcholy“ od autora literatúry faktu J. Duffacka a „Navždy prví“ od Martina Krejsu. V prvom prípade sa jedná o autora, ktorého „Google“ či „Wikipedia“ z hľadiska životopisu nepozná. Je uvádzaný aj ako J.J.Dufack a ako autor s tematikou historických faktov od Alžbety Báthoryčky cez Štefánika, Hitlera po históriu horolezectva 20. storočia až po „inventúru“ úmrtí horolezcov na kopcoch, čo už pred ním urobilo niekoľko úspešných autorov. Zaujímavá persóna žeby slovenského pôvodu narodená v roku 1922!!!
Martin Krejsa je ostravský pedagóg, publicista a horolezec. Publikácia „Navždy prví“ zachytáva históriu československého horolezectva v období od 2. svetovej vojny po prvé výpravy našich horolezcov do najvyšších hôr v 70. a 80. rokoch minulého storočia prostredníctvom rozprávania legendárnych českých a slovenských horolezcov. Bude to zrejme čítanie na dlhé zimné dni.
Verím, že mi riadky kníh prinesú spomienky na minulé roky a cesty strávené v Himalájach, Alpách, Dolomitoch či Pyrenejách.
Tak asi toľko pre Vianočný „príhovor“ v roku 2021. Prepáčte, že som nespomenul svetovú pandémiu Covid-19, ale moje myšlienky by nepriniesli nič nové, aj keď „Repetitio est mater studiorum“.
A ešte info pre záujemcov o pokec z jesennej akcie na Azorských ostrovoch... Vydržať. Je to v štádiu spracovania. Termín? Uvidíme...