Nedá mi sa opäť neozvať ku „kauze“ tatranských vysokohorských chát. Myslím si, že mám určité osobné právo vyjadriť svoj názor v dobe slovenskej „liberálnej demokracie“... To, že výsledky žilinského zasadnutia „turistického parlamentu“ sú realitou, nikto nespochybňuje. Áno, v duchu už spomínanej „demokracie“. Tú v našej krajine trpíme od nástupu svetového dramatika a bývalého „disidenta V.H. A presne aj takto vyzerá demokracia na Slovensku, ktoroun sa oháňajú takmer všetci obyvatelia krajiny.
Chata pod Rysmi (leto 1986)
Chata pod Rysmi (leto 1999)
.jpg)
Chata pod Rysmi po páde lavíny (leto 2000)
.jpg)
Chata pod Rysmi (leto 2007)
.jpg)
Chata pod Rysmi, prestavba (leto 2011)
Chata pod Rysmi (leto 2018)
Viktor Beránek? Poznám ho osobne viac ako tridsať rokov. Napísal som vo svojich cestopisoch či iných príspevkoch veľmi veľa myšlienok či zážitkov s ním. Vieme o ňom prakticky všetko, jeho životopis, jeho osobné problémy v časoch socializmu, jeho problémy v časoch slovenskej "demokracie" a pre niektorých „hejslovákov“, aj také malichernosti, že na chate nehovorí po slovensky. Len na malú ukážku pre týchto ctihodných občanov uvádzam, že je doslova trápne, keď na Slovensku máme už šestnásť rokov európsku menu a deväťdesiat percent Slovákov nevie, že mena s názvom euro, je podstatným menom sklonným. Je úplne jedno či je to politik, minister (a najmä financií), poslanec Národnej rady či majitelia firiem. Doslova sa mi zdvíha adrenalín (možno aj žalúdok), keď tento akýsi „vlastenecký nímand“ zaplatí za niečo tisíc euro...!!! Takže pre týchto kritikov Viktora z hľadiska jazyka. Odporúčam „srať si vo vlastnom dvore“.
Opäť sa vraciam k pôvodnej téme. Viktorov odchod z chaty... Bohužiaľ, je to už realita, s ktorou sa len máloktorý pravoverný turista stotožňuje v duchu rozhodnutia "demokratického" vedenia KST. Verím, že čas ukáže, ako budú chaty – Téryho a pod Rysmi perspektívne fungovať...
Rozlúčka či doslova potupný odchod chatára z chaty bol obrazovo zaznamenaný a verím, že obletí nielen celé Slovensko, ale aj svet. Určite sa už teraz zapísal do histórie slovenských hôr. Viktor Beránek po takmer päťdesiatich rokoch za zvuku klavíra a melódie hudobného skladateľa Zdeňka Lišku z kultového filmu Medená veža opustil svoje slobodné kráľovstvo, chatu pod vrcholom Rysov. Odchod legendy z Mengusovskej doliny bol určite plný emócií. Chatár však so vztýčenou hlavou odkazuje, že je pripravený na nové životné výzvy. Na mieste, kde vládne príroda a na turistickom chodníku, kde od 1. novembra začne platiť zimná uzávera, cítiť nielen zmeny počasia, uzatvára sa aj Viktorova niekoľko desiatok rokov dlhá kapitola "Slobodného kráľovstva." Tu sa ale nedá použiť tak históriou profanovaná veta, odišiel kráľ, nech žije nový...
Skúste si pozrieť toto:
https://www.tiktok.com/@thisisslovakia_/video/7563345826714635542
Pre názornosť uvádzam jednu z myšlienok účastníkov odchodovej rozlúčky:
„Chatu postavil niekoľkokrát z ruín a nebyť Viktora, tak tá chata nie je dnes tam, kde je“. Áno, v marci roku 2000 som bol účastníkom akcie na záchranu chaty. Niekoľko desiatok ochotných ľudí, ktorým na chate naozaj záležalo, ju v zimných podmienkach zachránili pred skazou.
„Je to veľmi smutný moment pre celé Tatry. Po rokoch služby, počas ktorých ste sa stali neodmysliteľnou súčasťou hôr, sa lúčite s Chatou pod Rysmi – miestom, ktoré bolo Vaším domovom, útočiskom pre turistov a symbolom pokoja v srdci Tatier. Tichý, skromný a oddaný horám – presne tak Vás Tatry poznali. Váš odchod je viac než len zmena strážcu chaty. Je to koniec jednej éry, ktorá sa navždy zapíše do histórie slovenských hôr. Ďakujeme Vám za všetky tie roky, energiu a lásku, ktorú ste venovali Tatrám,“ odkázali autori rozlúčkového videa, pod ktorým pribúdajú mnohé silné komentáre.
Z najvyššie položenej horskej chaty zniesli aj ďalší symbol. Farebnú „kadibúdku“ s najkrajším výhľadom tu už nenájdete. Nahradili ju ekologické toalety 21. storočia. Je to zúfalé, že po takmer sto rokoch existencie chaty už nebudú ľudské exkrementy padať do „prírody“, ale budú chemicky „upravované“.
„Ja som sem prišiel kvôli horám. A nielen pre ich krásu, ale hlavne preto, že som sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím,“ opakoval v rozhovoroch Viktor Beránek, legendárny vysokohorský nosič a chatár zo Slobodného kráľovstva Rysy, ktorý po takmer 50 rokoch opustil Vysoké Tatry. Symbol hôr a skromnosti odišiel podľa svedkov v tichu a s pokorou – tak, ako žije. A toto vadí tým bratislavským... Táto etapa môjho života končí a určite si budem užívať život. Keby som to takto mal povedať jedným, alebo teda dvoma slovami, Medená veža,“ dodal Beránek. „Slovo legenda si spájam s človekom, ktorý je už po smrti, takže ma to veľmi neteší. Bol som nejaký Viktor, ktorý tu bol v nejakom období a pracoval na Chate pod Rysmi dlhší čas. Takže to je všetko. Ale nechcem byť legendou,“ odkázal skromne.
A poďme ku klanu rodiny predsedu KST Petra Šveca:
A to je naozaj poriadny „nárez“. Kto je predseda KST Peter Švec? Odkiaľ pochádza? Je synom veľkého Slováka. Dôstojník ČSĽA (Československej ľudovej armády) a ich nástupnických organizácií, vojenský pilot, a ako sa v médiách uvádza aj slovenský „politik“. Píše sa o ňom ako o "osobe, ktorá sa zasadila o našu samostatnosť a v posledných rokoch jeho života, keď nás salámovou metódou vonkajšie a žiaľ aj vnútorné sily postupne zbavovali samostatnosti a suverenity opäť usilovne robil na jej zachovaní či dokonca prinavrátení."
Plk. gšt. v.v. Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, bol známym (ale ani neviem pre koho známym) autorom a spoluautorom vojensko-strategických koncepčných dokumentov a realizátorom zásadných zmien v slovenských ozbrojených silách. Zberateľ rôznych titulov či skratiek, čím „obohacoval“ svoje meno a priezvisko... Tohto pána som osobne poznal. Mal som tú česť ho občas stretávať v rámci môjho pôsobenia vo vojenskom školstve v Žiline od roku 1993 na „dvore“ najprv 3. odriadu špeciálnych síl , neskoršieho jeho nástupcu 5. pluku špeciálneho určenia, pod velením plukovníka Jozefa Tučeka. Pán plukovník Švec bol blízkym človekom vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany, Jána Slotu. Bolo to obdobie slovenského armádneho „nihilizmui“, keď si Slota vymyslel vybudovať armádu či akéhosi „paškvilu“ v podobe domobrany na Slovensku. Vrana k vrane sadá. Mal za sebou však aj 23-ročnú vojenskú kariéru. Na veliteľstve vzdušných síl pôsobil vo funkcii náčelníka „Oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky“, ako aj náčelníka „Správy vzdušného prieskumu a elektronického boja“. Na generálnom štábe pôsobil vo funkciách náčelníka „Správy vojenského prieskumu a elektronického boja“, neskôr náčelníka „Operačného štábu – zástupcu náčelníka Generálneho štábu“, v rámci ktorých mal vo svojej podriadenosti aj 5. pluk špeciálneho určenia. Mal som to šťastie sa pohybovať po chodbách budovy generálneho štábu pod velením vtedajšieho náčelníka generála Jozefa Tuchyňu, ktorý ako bývalý funkcionár Komunistickej strany Československa veľmi aktívne organizoval „politické“ školenia vojakov z povolania a občianskych zamestnancov v Dome armády za prítomnosti „feldkuráta“, kardinála Jána Korca. Veru, len pár rokov po Havlovom prevrate sme sa mali preorientovať z ideí marxizmu-leninizmu na teórie katolíckej cirkvi... A tam sa ochotne angažovali bývalí „politruci“, v období totalitného socializmu svine spolupracujúce s ŠtB a im podobným jedincom. Práve tieto aktivity novodobých vojenských papalášov ma presvedčili, že moja vojenská „kariéra“ je po 23 rokoch služby v ČSĽA a jej ďalších nástupcoch konečná. Nechcel som ďalej slúžiť týmto politickým farizejom, ktorí v roku 1989 prezliekli svoje kabáty. Z „tvrdých komunistov“ sa akoby mávnutím zázračného prútika stali roduverní Slováci s nádychom kléru. Veľmi mi to pripomínalo dávne časy Slovenského štátu za „prezidentovania“ bánoveckého kňaza. Švec neskôr pracoval vo Veľkej Británii, spravidla päť dní, potom mal štyri dni voľno, kedy sa vracal za rodinou na Slovensko, ktoré považoval za svoj domov. Už táto predošlá veta dáva najavo jeho vzťah k rodnej zemi. Pán plukovník považoval v Británii Slovensko za svoj domov. To akože ostatní Slováci nemajú? Takže ďalší "Hejslovák"? Pán Švec bol aj jedným zo signatárov „Nitrianskej deklarácie“. Čo to vlastne je? Základné myšlienky tvoria informácie o tom, že Slovensko sa podľa autorov nachádza na križovatke dejín, podobne ako v rokoch 1848, 1918, 1939, 1945, 1968 či 1989. Deklarácia zdôrazňuje, že suverenita Slovenska bola získaná mierovou cestou, najmä prijatím ústavného zákona o zániku ČSFR v roku 1992. Kritizuje liberalizmus, islamizáciu a globalistické tlaky, ktoré podľa autorov ohrozujú národnú identitu a vyzýva občanov, aby sa postavili za ochranu kresťanských hodnôt, národnej kultúry a štátnej samostatnosti. Túto deklaráciu podpísali „kapacity“ Jozef Prokeš (emeritný poslanec za Slovenskú národnú stranu, ktorý v roku 1992 niesol na rukách výtlačok „Ústavy Slovenskej republiky“ pri vyhlásení samostatnosti Slovenskej republiky) , Jozef Šedovič (emeritný poslanec Federálneho zhromaždenia začiatkom 90. rokov), Štefan Paulov (podobne ako Šedovič bol poslancom FZ za SNS), Tibor Danáč, Peter Božik, Ivan Pauer (pre obyčajných ľudí bezvýznamné osoby nitrianskeho regióne). Paradoxom je aj realita, kde tohto pána médiá uvádzajú s hodnosťou generála, hoci ním nikdy nebol. Ale "papier" znesie všetko... To už poznáme z histórie...
Peter Švec, senior-plukovník v.v.
A tak sme sa dostali aj k mladému Švecovi, terajšiemu šéfovi slovenských turistov... BSBA Peter Švec. Už ten ním uvádzaný oficiálny titul naznačuje, akým slovenským „vlastencom“ je tento človek. Titul, ktorý sa na Slovensku nepoužíva. Ale pán Švec je hrdý, že ho má. Pre obyčajného Slováka postačuje uviesť Bc, čiže absolvent bakalárskeho štúdia, čo znamená najnižší stupeň vysokoškolského vzdelania. Nikto mu toto vzdelanie nevyčíta a ani neberie. Takých bakalárov sú na Slovensku tisíce. Možno je v niečom odborníkom. Ale určite nie na turistiku... Podobne je to aj v prípade ministra športu... Naozaj je to „totálny“ odborník. To sa odrazilo aj pri výberovom konaní tatranských chatárov. Švec junior zabodoval aj po smrti svojho otca. Je až nenormálna informácia o zriadení akéhosi... Čoho vlastne?“ Vlastenecký Inštitút Petra Šveca“ vznikol na počesť a pamiatku Ing. plk. Petra Šveca, ktorý celý svoj život obetoval Slovensku a dôležitej robote pre Slovensko vždy, keď to naša vlasť potrebovala. Tu by bolo na mieste použiť doslova vulgárne slovo najstaršieho ženského zamestnania. „Kur..“. Čo je toto za spolok? „BSBA“ si vymyslel akúsi pofidérnu organizáciu... Stačí si pozrieť mená zakladajúcich členov (Prokeš, Hazucha, Ľupták, Čarnogurský, Harabin). Ale veď áno. Založ si čo chceš. Lenže sa nehrab medzi normálnych ľudí. Kdesi som si prečítal, že ide vyložene o nacionalistickú organizáciu... Založil akýsi čudný spolok „Vlastenecký inštitút Petra Šveca“ (VIPŠ). A tohto človeka si turisti zvolil za svojho predsedu? Členov petičného výboru, členov KST, pri sedení v hoteli Slovakia v Žiline pred niekoľkými dňami ani nepustili do rokovacej miestnosti. Naozaj je to slovenská prasacia „demokracia“, ktorou sa neustále oháňajú najmä protivládne strany či rôzne občianske združenia. Veľmi mi to pripomína roky „Mečiarizmu“, kedy tento „nímand“ vládol na Slovensku a budoval slovenské „Švajčiarsko“. Nezabudnem na príhodu z marca 1996, kedy v zasadačke žilinského Mestského úradu zasadala „akčná úderka“ Slotovej strany (SNS). Bohužiaľ, v ten piatok sa tam mal po tej akcii konať aj Snem vysokohorských turistov (SVTS). Lenže to, čo sa dialo na chodbách pred zasadačkou veľmi pripomínalo zašlú slávu Tisovho Slovenského štátu. Desiatky prítomných chlapcov s vyholenými hlavami a hrubými krkmi s výrazným tetovaním doslova naháňali hrôzu, pripomínajúcu začiatok 40. rokov minulého storočia. Vlajky so slovenskou trikolórou, obrazy Tisa, Hlinku a ďalších potentátov gardistického režimu doslova naháňali strach. Keď sa po dlhom čakaní otvorili dvere zasadacej sály, tak došlo doslova k nenormálnej situácii, pretože vtedajšieho slovenského „Boha“ Slotu, títo „ťažkoodenci“ v prítomnosti prestarnutých pravdepodobne bývalých gardistov Hlinkovej strany doslova vyniesli na ramenách. Škoda, že pred budovou vtedy nebola vodná priekopa. Tam by mal skončiť, „spoluzakladateľ“ slovenského Švajčiarsk, dnes totálny opilec. Takže mladý Peter Švec mal naozaj veľmi dobrý príklad už vo svojom otcovi.
Aj tu si neodpustím poznámku na mladého Šveca, keď sa bránil na jeho porušovanie tatranského návštevného poriadku. Z toho je vidieť, čo je toto za človeka. Takže... Doslova ma uráža vyjadrenie pán predsedu KST v spojitosti s jeho porušovaním Návštevného poriadku Vysokých Tatier:
„Mimo značených chodníkov na území TANAP-u som sa pohyboval ešte pred mojím zvolením do funkcie predsedu KST, v období, keď TANAP nemal platný návštevný poriadok, a keď som zároveň bol členom Alpenverein. Tento môj pohyb je verejne známy a nikdy som sa ním netajil,“ uviedol s tým, že išlo o vyjadrenie jeho osobného postoja k oslobodeniu pohybu po prírode v štýle severského princípu „Allemansratten“, nie postoja funkcionára Klubu slovenských turistov. „Inými slovami, človek by mal byť sankcionovaný za ubližovanie prírode, nie za prítomnosť v nej,“ vysvetlil.
Prosím vás, prečo tento prírodný „lump“ doslova „osiera“ verejnosť. Čo to tu trepe? BSBA to má zrejme v hlave naozaj pomýlené... Nech si tento titulár zistí realitu histórie ochrany tatranskej prírody. V roku 1957 bol zavedený prvý návštevný poriadok, ktorý upravoval pohyb osôb, sezónne uzávery a ochranu prírody. V roku 2002 prijatím zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny stratila platnosť pôvodná vyhláška o návštevnom poriadku. Dve desiatky rokov, konkrétne v rokoch 2002 – 2023 platili dočasné opatrenia, ako boli napríklad zoznam vyhradených miest a sezónne uzávery. Dňa 15. decembra 2023 bol opätovne zavedený nový oficiálny návštevný poriadok TANAP-u. Navyše konkrétne uvádzané teritórium Belianskych Tatier, hrebeňovka, je od roku 1978 pre bežných turistov uzatvorené. Je doslova trápne, že pán je držiteľom poistenia Alpenvereien. To ho oprávňuje porušovať návštevný poriadok či iné zákazy pohybu vo vysokohorskom teréne?
Toto je doslova nosens, čo tento pán uvádza. Takže vtedy nebol funkcionárom...? Čiže vedome porušoval zákazy, a to je pre neho v poriadku? Už len za tieto slová by mal sám z funkcie predsedu KST odstúpiť a odísť do „húštiny“ bratislavských sídlisk...
Dovolím si tu zverejniť jeden príspevok, ktorý ma zaujal a len potvrdil moje slová v spojitosti s ministrom športu. Aj keď neviem, čo má s touto kauzou Huliak spoločné. Žeby opäť stranícke kontakty? Prečo bola Huliakova kontrola výberového konania na chatárov taká expresná? Ako je možné, že najprv tvrdil, že nemá žiadnu právomoc KST kontrolovať, a keď zistil, že má, namiesto dodržania riadneho protokolu rýchlo vyšiel von s tvrdením, že všetko prebehlo v poriadku? Odpovede hľadajme medzi kamošmi z Národnej koalície. Napokon, toto je znova krajina „našich ľudí“. Ale pekne od začiatku.
Na margo „VIPŠ“ stačí uviesť, že ju tvoria bývalí, terajší a možno aj budúci národovci, mečiarovci, nacionalisti, ktorí sú združení v Národnej koalícii. A tá si rada pomôže zo šlamastiky von. Teraz ma už Huliakova rýchla „investigatíva“ neprekvapuje. Pán Švec junior nie je naozaj len tak hocikto. Hocikto podozrivý z netransparentného výberového konania na nových tatranských chatárov. Nie je to len tak hocikto, kto si chodí mimo turistických chodníkov, porušuje pravidlá (ktoré nazýva ochranárskou šikanou) a ešte si to aj natáča na video. Nie je to len tak hocikto, kto nazve SNP kontroverznou udalosťou a zvažuje premenovať "Chodník hrdinov SNP", aby bol názov „plošne atraktívnejší“. Nie, možno pri výbere chatárov nebol vyslovene porušený zákon. Na zistenie tohto faktu však treba viac ako pár hodín, aj kontrola má svoj protokol a postupy. Nestačí zistiť, kto je s kým národný koaličník a koho je synom. Veta, ktorú Švec junior „splodil“ na margo výberového konania stojí za povšimnutie: „Rovnako v nich boli zahrnuté aj skúsenosti uchádzača, pohyb a znalosť horského prostredia, znalosť chát a práca na chate samotnej...“. Čiže Térynka má mladú 23- ročnú „chatárku“, ktorá nemá žiadne skúsenosti z vedenia vysokohorskej chaty... Ale má v Novej Lesnej rodinu, ktorá jej pomôže... Na Rysoch, bude nosič. Ten aspoň na chatu vynášal materiál... Lenže to nie sú praktické skúsenosti...
Peter Švec, junior-predseda KST
Švec sa vo svojich komentároch doslovne vyhrážal terajším či už bývalým chatárom ohľadne informovania médií... Pán Švec, máme vraj na Slovensku demokraciu, takže...?
Určite pre čitateľa týchto riadkov vnesie trochu svetla do tejto kauzy vyjadrenie, pravdepodobne posledné od dnes už bývalého chatára z Chaty pod Rysmi Viktora Beránka delegátom KST:
Vážení priatelia, vážení delegáti zjazdu KST,
Stojíme na prahu tzv. „Novej doby“. Súčasné vedenie KST, ktoré je vo funkcii necelé dva roky, vyhlásilo akčný program pripomínajúci rok 1948. Podobne ako vtedy, aj teraz sa uskutočnili „čistky“ – vedenie KST odstránilo nepohodlných členov predsedníctva a plne ho ovládlo. Pod heslom „zničíme daňové raje na chatách“ sa rozhodlo pre razantné zmeny aj na tatranských chatách. Starých chatárov treba podľa nich vyhodiť a nahradiť novými ľuďmi – tzv. manažérmi, prevádzkarmi, YouTubermi a podobnými „modernými odborníkmi“, ktorí však nemajú žiadne skúsenosti s horami a prácou na chatách. O tatranskej komunite nevedia nič, v horách nič nedokázali a nikto ich nepozná. Chcem upozorniť, že všetky chaty spravované KST boli doteraz prevádzkované s vysokou profesionalitou, kvalitnými službami, dokonalou logistikou a s úctou k tradíciám našich predkov. Zároveň poskytovali presne to, čo si návštevníci týchto chát priali – teplo, dobrú atmosféru, kvalitnú stravu, relax a zážitky z hôr. Svedčia o tom desaťtisíce podpisov a ľudia, ktorí sa postavili na stranu vyhodených chatárov. Celý začiatok tejto „novej éry“ je veľmi pochybný. Výberové konanie, v ktorom boli víťazi dopredu vybraní, hovorí samo za seba – obyčajnou rečou išlo o podvod. A ďalšie perličky: hoci sa údajný víťaz tohto pochybného konania verejne vzdal svojho „víťazstva“ a nechce pôsobiť na chate, má tam podľa nových pravidiel aj tak nastúpiť na jeden rok! Je absurdné nútiť niekoho, aby vykonával prácu, od ktorej sa verejne dištancoval – ako v prípade pána T. Hvizdáka, ktorý sa vzdal svojho „víťazstva“ na post chatára Teryho chaty, a predsa má povinnosť tam nastúpiť. Celé to zaváňa nečistými hrami a úmyslami, ktoré môžu vymyslieť len ľudia s podobným charakterom. Bohužiaľ, to je obraz tejto doby: čo je dobré, treba zničiť, a po nás potopa. Vo verejnosti panuje obrovský odpor voči súčasnému vedeniu KST, no vedenie sa tvári, že je hluché. KST pritom zažíva najväčšiu vlnu kritiky vo svojej histórii – no vedenie v duchu „mŕtveho chrobáka“ všetko ignoruje. Majú hrubú kožu a svedomie zrejme žiadne. Stojíme teda na prahu „Novej doby“, ktorej štart sa nevydaril – a to horšie ešte len môže prísť. Či k tomu dôjde, záleží len na nás – na turistoch, občanoch a obyčajných ľuďoch. Musíme sa vedieť s dostatočnou silou postaviť proti zlu, ktoré neobchádza len naše chaty, ale aj celú našu spoločnosť. Hory sú miestom, ktoré spája dobrých ľudí – pre zlých tam miesto nie je. História nás učí, že škody, ktoré sa urobia, sa budú raz veľmi ťažko naprávať. Zároveň sa chcem poďakovať desaťtisícom statočných ľudí, ktorí pozdvihli svoj hlas proti podvodom, prekrúcaniu faktov a zavádzaniu – aj keď riskujú, že v blízkej dobe prídu o prácu (napr. na Chate pod Ďumbierom MRŠ).
Ďakujem vám všetkým.
S úctou,
Viktor Beránek
Viktor Beránek
Slobodné kráľovstvo Rysy (s odchodom Viktora z chaty odcháza do zabudnutia aj jeho "kráľovstvo")
Myslím, že Viktor to správne „zahlobil". Verím, že aj v mojom prípade som aj vďaka tejto kauze s návštevami Tatier po viac ako tridsaťročnej ich propagácii nadobro skončil. Ročne som tam trávil mnoho dní a dovolím si tvrdiť, že ten môj „druhý domov“ už nie je realitou. Za tie dlhé roky som dokonale spoznal naše najvyššie horstvo a zároveň aj najmenšie veľhory sveta. Pred rokmi som, zrejme podobne ako Viktor , netušil, že opustí hory, ktoré miloval s veľkým sklamaním. Lenže niet sa čo čudovať. Je to naozaj tou „Novou dobou“ ako to nazval Viktor... Pripomeňme si ten výraz „Nová doba“ v scéne z filmu „Kurvahošigutentag...“. „Nová doba, host vyhání číšnika, to je demokracie!“ Možno sa ešte dožijeme stavu, že tatranské nosičské povolanie títo „horali“ z asfaltu zrušia. Budú lietať helikoptéry s „AI“ a prázdnymi hlavami s GPS a mimozemšťanmi. Alebo by bolo zrejme lepšie zrušiť aj tie chaty. Asi by postačovali bratislavské kaviarne s hlupákmi... Česť práci bratislavskí liberálno-demokratickí súdruhovia!