Je január 2019... Prečo nie. Máme za sebou dva týždne nového roku. Niekto príchod oslávil bujaro kdesi s partiou rodiny, známych či kamarátov, niekto len tak symbolicky možno doma a ja tentoraz tak akosi čudne... Viete si predstaviť silvestrovské odpoludňajšie posedenie vo vinotéke či vinárskej vieche s kamarátmi, husličkovou hudbou...?  Nemalo to chybu, ale len v prípade, že ste zdravotne v poriadku... Mňa tentoraz zradilo zdravie a už predtým, teda týždeň skôr, na prvý sviatok vianočný, si ma našla potvora. Akýsi nepríjemný vírus som pochytil v rámci tradičného vianočného pobytu v Belianskych Tatrách. Niekoľko známych sa čudovalo, že ako môže človek, ktorý trávi dosť času na kopcoch, niečo také dostať. Je „demokracia“. Dnes chytíte čokoľvek a ani neviete kde alebo od koho. A najhoršie je, že za vírusy či bacily neplatíte. Iné je to potom neskôr v lekárni napríklad u pána doktora Maxa. A chlapcom, finančným...

            Bolo to v máji roku 1995, keď som s partiou šiestich Žilinčanov absolvoval dvojtýždňový, takzvaný rehabilitačný pobyt v zotavovni v Tatranských Zruboch. Vedenie zotavovne, mimochodom ju vtedy viedol terajší tatranský primátor Janko Mokoš, nám pripravilo spestrenie pobytu manuálnou prácou. Spočívala v tom, že sme každý druhý deň štyri dopoludňajšie hodiny venovali, povedané slovami dnešnej doby, verejnoprospešným prácam. Nezabuduteľná bola napríklad akcia, kedy sme behali po blízkom lese s hrabľami v rukách a zhrábavali  spadnuté šišky. Tie mali údajne slúžiť pre deti v letnom detskom tábore ako kurivo pri opekaní špekačiek. Boli sme pravdepodobne jedinou úderkou na svete, ktorá plnila takúto úlohu. Ale brali sme to s humorom. V dňoch, kedy sme „nepracovali“ a teda mali voľno, toto som využíval na túry a začal viac spoznávať tatranské kopce. Spoločnosť mi vtedy robieval kolega Rudo. Chlap „ozruta“ merajúci okolo 190 centimetrov, vážiaci...

Môj tatranský triptych (Gerlachovský štít, Vysoká, Lomnický štít)               V rokoch 1997 a 1998, kedy som ani len nesníval o tom, že o pár rokov sa len s malými skúsenosťami pohybu v tatranskom vysokohorskom prostredí dostanem do Himalájí, sa mi naskytli tri príležitosti absolvovať výstupy na tie, pre návštevníka Vysokých Tatier, najzaujímavejšie kopce. Na úvod tohto „triptychu“ uvádzam nádhernú myšlienku, ktorú pred rokmi vyslovil chatár z Chaty pod Rysmi Viktor Beránek: „V horách majú byť ľudia slobodní, nie bohatí...“.   Gerlachovský štít (2 654 m)             V polovici septembra 1997 som cez víkend opäť navštívil Vysoké Tatry. Bol to taký obyčajný víkend s cieľom zúčastniť sa na Popradskom plese na tradičnom Dni horskej služby. Ten sa konal v sobotu 14. septembra s programom ukážok záchrany a výcviku členov Horskej služby na Slovensku. V ten deň som mal šťastie na krásne...

Ako som zachraňoval chatu pod Rysmi               Vo februári roku 2000, kedy niekoľko dní predtým spadla na chatu lavína, som sa zúčastnil akcie v rámci záchrany materiálu z chaty pod Rysmi. Nahovorili ma na ňu niektorí členovia horolezeckého oddielu z Tatranskej Polianky. Chceli pomôcť Viktorovi a chate. Lavína spadla niekedy koncom januára alebo začiatkom februára. Nikto to presne nevie nakoľko je chata cez zimnú sezónu oficiálne uzatvorená. Verejným tajomstvom však je, že pri nejakej zimnej horolezeckej akcii sa účastníci dohodnú s Viktorom a v rámci zimných horolezeckých výstupov má chatu na nejaký ten deň otvorenú. Tak to bolo aj v marci toho roku. Viktor si išiel začiatkom februára, teda niekoľko dní pred tou akciou skontrolovať chatu a neveril vlastným očiam. Lavína totálne poškodila chatu. Odtrhla sa pod spodnou lavicou v západnej stene Ťažkého (vtedy Českého) štítu...

Ako mi omrzli prsty na rukách alebo mačky obúvajte v rukaviciach               V rámci zimných aktivít a príprav na prípadnú návštevu Himalájí som absolvoval v jednu januárovú sobotu zimný výstup na Téryho chatu. Bolo nádherné zimné počasie s „plechovou“ oblohou, ale dosť silným vetrom a poriadnym mrázom. Ten mi ani nevadil, veď som bol na to pripravený. Rukavice, čiapka, kukla, ale aj mačky a cepín. Do Smokovca som sa dostal električkou z Novej Polianky a nakoľko bolo skoro ráno, lanovka na Hrebienok ešte nepremávalaa tak som sa pustil peši hore. Netušil som čo má čaká. V hustom lese chodník nebol prešliapaný, takže som sa zabáral miestami až po kolená a v polovici svahu som les opustil a vydal sa ďalej po ceste. Trvalo to síce dlhšie, no lesom by to bolo ešte ťažšie. Spotený som dorazil na Hrebienok a pokračoval po chodníku. Nikde ani človiečik. Slnko začínalo pekne...

Prehľad kopcov s nadmorskou výškou vyššou ako 8 000 metrov Mount Everest – 8 850 m Everest South Summit – 8 751 m K2 – 8 611 m Everest South-West Summit – 8 580 m Kanchenjunga – 8 586 m Lhotse – 8 516 m Yalung Kang – 8 505 m Lhotse South-West Summit – 8 499 m Central Kanchenjunga – 8 482 m East Kanchenjunga – 8 476 m Makalu – 8 463 m Lhotse West Pinnacle – 8 426 m Lhotse Middle West Tower – 8 418 m Yalung Kang-West Pinnacle – 8 400 m Everest North-East Shoulder – 8 393 m Lhotse Shar – 8 386 m Lhotse Middle East Tower – 8 376 m Lhotse Pinnacle I.,II.,III. – 8 270 m Yalung Shoulder-East Summit – 8 250 m Cho Oyu – 8 201 m Makalu Point – 8 200 m Yalung Shoulder-West Summit – 8 200 m Dhaulagiri – 8 163 m Manaslu – 8 156 m Nanga Parbat – 8 125 m Annapurna – 8 091 m Nanga Parbat-Fore Summit – 8 072 m Gasherbrum I. – 8 068 m Annapurna I. Middle – 8 064 m Broad Peak – 8 047 m Nanga Parbat-South Summit – 8 042 m Broad Peak-Fore Summit – 8 035 m Gasherbrum...

Prehľad pohorí - najvyššie vrchy na Slovensku   Poradie Pohorie Názov vrcholu Výška v metroch 1. (1.) Vysoké Tatry (*) Gerlachovský štít 2 655 m 2. (1.) Západné Tatry-Roháče (*) Bystrá 2 248 m 3. (1.) Belianske Tatry (*) Havran 2 152 m 4. (2.) Nízke Tatry Ďumbier 2 043 m 5. (3.) Oravské Beskydy Babia hora   1 725 m 6. (4.) Malá Fatra Veľký Kriváň 1 709 m 7. (5.) Chočské vrchy Veľký Choč 1 611 m 8. (6.) Veľká Fatra Ostredok 1 592 m 9. (7.) Stolické vrchy Stolica 1 476 m 10....

Ako na mňa zapôsobili domáce a svetové udalosti (pri písaní knihy Himalájske sny)               V priebehu písania mojej knižnej prvotiny sa stali desiatky a možno aj stovky udalostí doma i v zahraničí. Niektoré ma tak ovplyvnili, že som pôvodne chcel, aby boli uvedené aj v knihe. Nakoniec, po konzultáciach s vydavateľom a ďalšími poradcami, som sa rozhodol ich tam nezverejňovať. Teraz viem, že sa môžem s čitateľom o ne podeliť. Nie vždy sú písané v časovom slede, čo ale v tomto prípade nie je podstatné. Je jasné, že od napísania týchto informácií ubehlo veľa rokov, takže je potrebné ich brať aj s takým časovým odstupom.                         Vyvraždenie kráľovskej rodiny v Nepále             V sobotu 2. júna...

Ako som testoval spací vak           18. novembra 2001 bolo dosť chladno. Nočné teploty klesali pod bod mrazu a v rámci príprav na budúcoročné Himaláje som si chcel otestovať môj starý spací vak. Samozrejme aj vyskúšať nočný spánok v extrémnejších podmienkach, teda nie vo vyhriatej posteli. Určite som sa nevydal v nevľúdnom počasí niekde do prírody. To zase taký kaskadér nie som. Bol normálny pracovný deň, takže ráno ma čakali povinnosti vo firme. Noc som strávil na balkóne. Pripravil som si „bivak“ v podobe karimatky, spacáku, bivakovacieho vreca a novej termo bielizne. Vonku bolo mínus šesť stupňov, čiže ideálna zima na nocľah v "prírode". Ale testovacia noc nedopadla celkom dobre. Okrem toho, že mi vadil pouličný ruch v podobe nočného spevu opitých sólistov a premávka autobusov, predsa teplo v spacáku vyzerá inakšie. Uvažoval som o kúpe nového spacáku. Blížili sa Vianoce, myšlienky na druhú cestu...

        Už viackrát som písal o skutočnosti a v tomto ma ľudia okolo mňa poznajú, že som turista sólista-samotár. Teda je realitou skutočnosť, že väčšinou po kopcoch chodím najradšej sám. Keď takto kráčam, tak sa mi v hlave naháňajú rôzne myšlienky. Je to určitý druh relaxu. Spomeniete si na minulé roky, na zážitky prežité v kopcoch, ale aj na ostatné slasti či strasti života. Málokto však toto pochopí. Známi mi dosť často vyčítajú, že som v horách sám a môže sa mi niečo stať. Totiž hory nie sú ani dobré, ani zlé. Sú také aké sú. Šťastie v nich však praje pripraveným. Človek je v horách veľmi malý. Veď keď okolo seba máte vysoké kopce premýšľate, čo vám dovolí príroda, to dokážete. Keď sa jednoducho postaví proti vám, tak nedokážete nič. Príroda je niekedy veľmi krutá. Čiže naozaj človek je v horách veľmi, veľmi malý. Kto sa nebojí hôr, ten ich nepozná a do hôr nepatrí. Nie je to však ten strach, ako ho cítime niekde...

Medená veža - (o filme, ale nielen o ňom) Filmová chata           Pri jednej zo svojich mnohých tatranských ciest som sa na jeseň v roku 1997 vybral do Malej Studenej doliny. Cestou z Hrebienka som predbehol nosiča. Bol to Peter Petras, vtedy ešte aktívny stredoškolský učiteľ v Kežmarku, ale aj chatár, ktorý v tom období "budoval" staronový objekt na Starolesnianskej poľane - Rainerovu útulňu, neskôr nazvanú Rainerova chata. Pri debate o cieli mojej túry mi dal niekoľko rád ohľadne výstupu. Totiž v pláne som mal výstup „Filmárskym“ žľabom do Lomnického sedla. Medzitým som prišiel na Rainerovu chatu, jeho srdcovku, ktorá bola v tom čase ešte v štádiu drobných stavebných úprav. Požičal mi lyžiarske palice, nakoľko v tom čase sa toto na Slovensku ešte „nenosilo“ a svoje „teleskopy“ som nechal doma. Nezabudnem na jednu príhodu z toho obdobia, keď som v lete išiel na túru do Malej Fatry...

Ako som „dobíjal“ Končistú – memento pre turistov         Určitým medzníkom v mojich horských aktivitách sa stal pamätný deň 29. august 1998. Vtedy sa oslavoval ako štátny sviatok a bol som na predĺženom víkendovom pobyte v Tatrách s turistami Klubu Stavbár, ktorého som vtedy bol členom. Náš tradičný „Najlepší kolektív“ sa rozdelil na dve skupiny. Trojica Paľo, Jano, prezývaný „Medveď“ a ja sme sa rozhodli pre výstup na Končistú. Dvojica Učko a Justín išla na Prostredný hrot. My traja sme sa vydali klasickým chodníkom na Popradské pleso a cez Sedlo pod Ostrvou, Štôlsku dolinu do Lúčneho sedla a odtiaľ žľabom na vrchol Končistej. Počasie nebolo príjemné, fúkal vietor a bola hmla. V Lúčnom sedle boli podmienky naozaj tak na návrat. Ale predierajúce sa slnko v mrakoch nás povzbudilo k ďalšej ceste. Namáhavý výstup nám dal poriadne zabrať, nakoľko sme pre hmlu nevideli, kde ideme. Každú chvíľu sa pred...